18.10.2011 si sa zjavil v našich životoch. Zavšivený, ustráchaný, s otvorenou, hnisajúcou ranou v krku a vystrašene si cvakal zubami, ak sa k Tebe niekto priblížil. Prišiel si ako dočaska na týždeň a ostal si až dodnes. Prežili sme si krásne, ale aj ťažké časy. Už síce nebeháš ako tryskomyš , zúbkov Ti ostalo iba zopár a papuľka riadne ošedivela, no aj tak máš stále v očiach ten šibalský záblesk a teším sa z každého dňa, ktorý spolu prežijeme. Krásne 15. príchodeniny Foxík.